Obsah

Farnosť

Obe Kráľovce sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Košice - okolie. Rozprestiera sa v údolí rieky Torysy, medzi krajskými mestami Košice a Prešov, na hranici Abova a Šariša na úpätí Slanských vrchov, na východ za ktorými leží Zemplín. Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice.  Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD. V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia patrilo k farnosti 16 filiálnych obcí: 1. Beniakovce (30 gréckokatolíkov podľa sčítania ľudu z roku 1970), 2. Boliarov (10), 3. Bretejovce (20), 4. Budimír (21), 5. Čižatice (136), 6. Chrastné (32), 7. Janovík (5), 8. Malá Vieska, 9. Nová Polhora (25), 10. Ploské (108), 11. Ortáše (110), 12. Rozhanovce (220), 13. Seniakovce (2), 14. Tepličany, 15. Trsťany (20), 16. Vajkovce (53). V súčasnosti do farnosti patria tieto filiálne obce: Beniakovce, Budimír, Nová Polhora, Ploské, Ploské - časť Ortáše, Vtáčkovce.

 

Chrám

Podľa záznamov farskej kroniky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v obci už nežili pamätníci prvého gréckokatolíckeho chrámu na území Kráľoviec. Chrám stál na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Vlastníkom pozemku bola rodina Andreja Vargu. Na tom mieste bola ako spomienka na starý chrám postavená malá kaplnka. Starý chrám bol postavený z tehál a valkov. Keďže už nevyhovoval počtu veriacich, v roku 1893 začala výstavba novej cerkvi. Farárom v Kráľovciach bol vtedy Ján Kellö. Chrám bol dokončený v roku 1897. Medzi navýznamnejších zakladateľov a dobrodincov nového chrámu patrili patrón chrámu gróf Hadik Barkóczy, ktorý obetoval šesťsto štvorcových siah pozemku a 1200 forintov. Na údržbu chrámu venoval štyri jutrá pozemku. Okrem neho to bol aj pán Krásnej Hôrky, gróf Dieneš Andrássy s manželkou, ktorí darovali na budovanie 3500 forintov. Mená oboch darcov  sú zvečnené na dvoch mramorových tabuliach na bočných stenách vo vnútri cerkvi. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Cerkev leží pri ceste vedúcej z Kráľoviec do Ploského. Chrámovým sviatkom, nazývaným odpust, alebo odpustová  slávnosť, je sviatok Zoslania Ducha Svätého. V rokoch 2012 – 2014 bola prevedená nová maľba – ikonografická a zakúpila sa nová kalichová súprava a trojramenné svietniky z Grécka.

 V súčasnosti sa sv. liturgie slávia v cerkvi v pracovné všedné i sviatočné dni prevažne o 17. 30, v sobotu o 7. 00 a vo sviatok o 10. 00 a v nedeľu o 10. 00.

Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Veriaci z tejto filiálnej obce aj za účinnej pomoci starostu Ploského Andreja Nemčíka, ktorý mal veľké porozumenie aj vo veciach cirkevných, v roku 1992 prebudovali požiarnu zbrojnicu a vytvorili z nej chrám, aby mohli vo vlastnej obci prežívať intenzívnejšie náboženský život. Dňa 11. júla 1992  prešovský pomocný biskup Milan Chautur posvätil nový chrám. Chrám bol zasvätený ako patrónovi Jánovi Krstiteľovi a odpustová slávnosť sa každoročne koná na sviatok Narodenia úctyhodného a slávneho Pánovho predchodcu a krstiteľa Jána dňa 24. júna. Chrám bol zrekonštruovaný v roku 2003, kedy došlo k úprave liturgického priestoru – svätyňa bola oddelená od hlavnej lode chrámu ikonostasom – a bola zakúpená nová pozlátená súprava, ktorú tvorí bohostánok, sedemramenný svietnik a naprestolný ručný kríž. Dňa 23. januára 2004 bol sa chrám na Ortášoch stal majetkom Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ho odkúpila od Obecného úradu Ploské za symbolickú jednu korunu.

V súčasnosti sa tam slávia sv. liturgie vo všedný deň prevažne o 8. 00, v nedeľu o 8. 30 a v dni sviatkov o 16. 15.

 

Farská budova

Stará farská budova bola budovaná v troch etapách. Dodnes stojí na križovatke cesty vedúcej do Ploského a do Budimíra vedľa predajne Jednota. Gréckokatolícka cirkev prišla o starú farskú budovu v období násilnej pravoslavizácie po roku 1950. Dňa 11. januára 2006 sa v rámci reštitúcií vrátila našej cirkvi táto budova ako pôvodnému vlastníkovi. V súčasnosti je v  budove v prenájme lekáreň a predajňa Farby – laky.

 Veriaci v rokoch 1968 - 1971 svojpomocne vybudovali novú, poschodovú budovu v susedstve chrámu. Posvätil ju 30. mája 1971 otec ordinár Ján Hirka na chrámový sviatok Zoslania Svätého Ducha. Prvým správcom, ktorý sa nasťahoval do novej farskej budovy bol Vojtech Dudič. Po ňom vo farskej budove bývali o. Ján Smolnický, o. Juraj Tomáš a o. Jozef Ivan. S posledne menovaným sa spája milá historická udalosť týkajúca sa tejto budovy. Dňa. 14. marca 2012 sa totiž narodilo prvé dieťa v kňazskej rodine bývajúcej vo farskej budove, Michal Ivan. Po roku 2009 sa začala rekonštrukcia farskej budovy, aby bola prispôsobená modernému štandardu..

 

Cirkevná škola

V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Príručkou im bola modlitebná knižka. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík. Dnes už po tejto starej škole niet ani pamiatky (údaj z roku 1970).

 

Matriky

Gréckokatolícka farnosť v Kráľovciach mala matriky od roku 1819. Teraz má matriky od roku 1899. Prvý zväzok matriky bol na príkaz štátnych orgánov odovzdaný v roku 1950 štátnemu matrikárskemu úradu, ktorý mal dovtedy matriky iba od roku 1895. Podľa údaju farskej kroniky z roku 1970 je prvý zväzok matriky na tunajšom matrikárskom úrade.

 

Menoslov kňazov

Menoslov duchovných otcov, podľa schematizmu Prešovskej archieparchie, ktorí pôsobili v Kráľovciach:

1. Ján Žetkey (1741);

2. Michal Simoga (1792 - 1795);

3. Ján Simonič (1796 - 1804);

4. Jozef Pavlovič (1804 - 1811);

5. Damián Čopjak (1811 - 1815);

6. Michal Čisárik (1819 - 1823);

7. Ján Mihalovič (1823 - 1825);

8. Juraj Zubrický (1825 - 1840);

9. Jeremiáš Groffik (1841 - 1842);

10. Ján Iľkovič (1842 - 1844);

11. Juraj Pankovič (1844);

12. Štefan Dudlák (1844 - 1848);

13. Andrej Samovolský (1848 - 1849);

14. Ján Krafčík (1849 - 1853);

15. Andrej Adzima (1853 - 1859);

16. Ján Hauriš (1860 - 1866);

17. Peter Petrašovič (1866 - 1867);

18. Jozef Dudinský (1867 - 1868);

19. Mikuláš Čisárik (1868 - 1871);

20. Mikuláš Iľkovič (1871 - 1886);

21. Ján Kellö (1886 - 1902);

22. Ján Leukanič (1902 - 1950);

Obdobie pravoslavizácie (1950 – 1968);

23. Štefan Simko (1968 - 1970);

24. Vojtech Dudič (1970 - 1984);

25. Andrej Timkovič st. (1982 - 1984);

26. Ján Smolnický (1984 - 1998);

27. Juraj Tomáš (1998 - 2009);

28. Jozef Ivan (2009 - ...)